Niekedy má človek pocit, že mu niečo v jeho byte chýba. Občas to ani neviete pomenovať, jednoducho len prídete do izby a viete, že by ste ju najradšej úplne celú prerobili. Taký pocit som ja zažila jedného dňa a odvtedy som sa ho jednoducho nevedela zbaviť. Myslela som si, že ma porazí. Vošla som do obývačky a niečo sa mi nepáčilo. Povedala som to môjmu mužovi, ktorý nado mnou len pokrútil hlavou, no ja som vedela, že sa nemýlim. Verdikt bol ale jasný. Musíme izbu prerobiť.

tv

Začali sme maľovaním
Myslela som si, že keď celú izbu nanovo namaľujeme a dáme tam vkusnú tapetu, prestanem mať ten hlúpy pocit. No bol stále tam. Nezmizol. Bolo namaľované a ja som bola neustále nespokojná. Môj manžel bol samozrejme už kvalitne nervózny, pretože som ho iba prevracala a stále som nebola presvedčená o tom, že toto bude dobre. Nejakým spôsobom som sa však z toho musela vymaniť, takže som skúsila celý náš nábytok popresúvať. Ale ani to nepomohlo. Teraz som už bola skutočne presvedčená o tom, že niečo do našej obývačky musíme kúpiť.

Chcelo to nápad
Ako som tak pozerala internetové stránky, zistila som, že to, čo našej obývačke chýba je veľmi jednoduché. Sú to tv stolíky. Samozrejme, že nám stačil jeden, podstatné bolo, že už som mala nápad, ktorého som sa mohla chytiť. Manžel ma už nechal tak a nechal mi voľnú ruku vo všetkom, čo budem robiť. Hlavne, nech ho tým nezaťažujem. Tak som s malou dušičkou jeden kúpila. Zistila som, že som naozaj nemohla urobiť lepšie rozhodnutie. Toto bolo to, čo mi chýbalo.

skříňka pod tv

Miesto na spomienky
Okrem už spomínanej techniky som si naň vyložila všetko, čo malo v mojom živote nejakú sentimentálnu hodnotu. Dala som tam kopu fotiek a rámikov, na čo síce opäť chlap trošku pošomral, no mňa to vôbec netrápilo. Konečne som našla dôvod prázdnoty, ktorú som cítila v obývačke. A to je hlavné.

Miesto pre spomienky
Ohodnoťte příspěvek